Aplikácia riedidla na lepidlo

Riedidlo je zlúčenina používaná na zníženie viskozity lepidla, zabezpečenie dobrej penetrácie lepidla, zlepšenie výkonnosti procesu a niektoré môžu znížiť aktivitu lepidla, čím sa predlžuje životnosť lepidla. Aby sa uľahčilo nanášanie lepidla, na rozpustenie lepidla a úpravu požadovanej viskozity sa často používa riedidlo.
Riedidlo možno rozdeliť do dvoch typov: neaktívne riedidlo a aktívne riedidlo.
①Neaktívne riedidlo Toto riedidlo neobsahuje aktívne skupiny v molekule, väčšinou inertné rozpúšťadlá, ako je etanol, acetón, toluén a pod. Nezúčastňuje sa reakcie počas procesu riedenia, je len primiešané do živice a plní svoj účel zníženie viskozity. Okrem toho, že zohráva úlohu riedenia, má vplyv na mechanické vlastnosti, teplotu tepelnej deformácie, strednú odolnosť a poškodenie starnutím. Je potrebné vziať do úvahy rýchlosť odparovania rozpúšťadla. Ak je rýchlosť odparovania príliš vysoká, povrch adhéznej vrstvy ľahko vytvorí film, ktorý bráni úniku rozpúšťadla vo vnútri adhéznej vrstvy. V lepiacej vrstve sa vytvárajú bubliny; ak je rýchlosť odparovania príliš pomalá, vo vrstve lepidla zostanú rozpúšťadlá, čo ovplyvní pevnosť spojenia. Zvyčajne sa na nastavenie rýchlosti odparovania zmieša niekoľko rozpúšťadiel s rôznymi bodmi varu. Väčšinou sa používa v gumových lepidlách, fenolových lepidlách, polyesterových lepidlách a epoxidových lepidlách.
② Aktívne riedidlá Aktívne riedidlá sú riedidlá s aktívnymi skupinami v molekule. Podieľa sa na reakcii počas riedenia lepidla a môže tiež zohrávať úlohu vytvrdzovania (ako je pridávanie glycerínovej epoxidovej živice alebo propylénoxid-butyléteru do epoxidových lepidiel, aby zohrávali úlohu vytvrdzovania).
Aktívne riedidlá sa väčšinou používajú v epoxidových lepidlách a iné typy sa používajú menej.