Pomocné látky majú viacero funkcií, najmä vrátane nasledujúcich aspektov:
Tvarovanie a tvarovanie: Pomocné látky môžu z liečiv vyrobiť prípravky, ktoré spĺňajú potreby klinickej medikácie, ako je pridávanie rozpúšťadiel do tekutých prípravkov, pridávanie riedidiel a lepidiel do tabliet atď.
Zlepšiť stabilitu liekov: Pomocné látky môžu zvýšiť chemickú, fyzikálnu a biologickú stabilitu liekov. Napríklad chemické stabilizátory môžu zabrániť oxidácii liečiva a fyzikálne stabilizátory, ako sú suspendačné činidlá a emulgátory, môžu zlepšiť fyzikálne vlastnosti liečiv.
Znížiť nežiaduce reakcie liekov: Použitím špecifických pomocných látok je možné znížiť nežiaduce reakcie liekov. Napríklad enterosolventné tablety dokážu ochrániť lieky pred zničením žalúdočnou kyselinou, aby mohli naplno plniť svoju úlohu v črevách.
Regulovať účinok liekov: Pomocné látky môžu upraviť trvanie účinku lieku, vďaka čomu majú funkcie, ako je rýchle uvoľňovanie, postupné uvoľňovanie a zacielenie. Okrem toho môžu excipienty tiež zlepšiť fyziologické potreby liečiv, ako sú pufre, izotonické činidlá, ochucovadlá atď.
Ďalšie funkcie: Pomocné látky možno použiť aj ako pomocné materiály na uľahčenie procesu prípravy. Lubrikanty môžu napríklad zlepšiť práškové vlastnosti liečiv a uľahčiť výrobu tuhých prípravkov.